English 
Français 
Deutsch 
Vaše rodinné spomienky a spomienky Vašich blízkych z čias Povstania '44, ako i skeny dobových dokumentov, rozsudkov, listov, dobových novín ap. môžete zasielať na adresu
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3479
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 6802
V čase vypuknutia povstania som slúžil ako vojak základnej služby v Topoľčanoch. O tom, že vypuklo povstanie, som nevedel. Ale vedel som, že sa niečo deje, lebo nám bola vyhlásená pohotovosť. O povstaní som sa dozvedel až jednej noci, ked okolo našich kasární išli na autách vojaci z Trnavy, ktorí kričali na nás: "Chlapci, pridajte sa k nám, Nemci nám zobrali Tisa, podte do povstania proti Nemcom." Ale vojaci sa nepridávali. Voči povstaniu boli ľahostajní.
O tom, či sa pridáme k povstaniu, rozhodovalo veliteľstvo nášho pluku. Ale to tiež nebolo naladené na pripojenie sa k povstaniu. Ale na druhej strane nám ani nezabraňovalo pripojiť sa k povstaniu.
V posádke postupne nastala dezorganizácia a úplné uvoľnenie vojenského života. Prestali sa stavať služby. Jedného dňa do kasární vnikli civili a začali si brať zo skladov zbraní pištole, granáty, možno aj iný materiál. Medzi civilmi boli aj nedospelí chlapci, na ktorých bolo vidno, že nevedia používať tieto zbrane a pri zaobchádzaní s nimi ľahko môže dôjsť k nešťastiu.
Jedného odpoludnia veliteľ jednej z batérií, npor. Altús (neviem, či píšem správne jeho meno), začal organizovať skupinu vojakov, ktorí mali záujem pripojiť sa k povstaniu. Ako som videl, pripojilo sa k nemu len málo vojakov. Ja som sa nepridal. Správe o zajatí Tisa som neveril a v povstaní som nevidel zmysel. Pretože vojaci sa rozišli a ja som sa nemohol vrátiť k rodičom na povstalcami obsadenom území, odišiel som do Nitry. Tu som sa prihlásil k automobilovému vojsku v Krškanoch. V rámci tejto posádky som sa dočkal konca vojny a zániku slovenskej armády.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3393
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 8011
Keď mám vydať svedectvo o povstaní, musím si najskôr uvedomiť, že nejde o biele ani o kontroverzné miesto našej histórie. Je ona napísaná falošnou farbou lží, zveličenia a skutočná pravda zatretá čiernou farbou nenávisti.
Ak chceme poznať a vidieť celú pravdu našich novodobých dejín, musíme najskôr odstrániť tento nános lži a klamstva.
Ak chceme hovoriť pravdu o slovenských dejinách a ich epizóde nazývanej povstanie, musíme najskôr alebo súčasne poukázať na tento falošný obraz vytvorený vedome a účelovo komunistickými a čechoslováckymi politikmi a ich posluhovačmi, dávajúcimi si vznešený názov historici.
Je smutné, že i v obnovenom samostatnom slovenskom štáte sa tento falošný obraz slovenských dejín a osobitne povstania udržuje aj oficiálnymi miestami, čoho dôkazom je uzákonenie 29. augusta za štátny sviatok SR.
Možno preto s istotou očakávať, aká nenávistná bude reakcia na naše podujatie Dies ater, na našu snahu osvetliť povstanie svetlom pravdy. Tým narúšame ten vytvorený falošný obraz, ktorý znamená aj glorifikovanie zrady vlastného štátu a jej oslavovanie ako vlastenectva. Za takéto "vlastenectvo" – zradu, si mnohí nechali platiť celoživotné odmeny.
Povinní sme však o našich dejinách hovoriť pravdu, a to čistú pravdu. Nesmieme robiť kompromisy s klamstvom, s lžou. Nemôžeme pripustiť, aby sa naše dejiny stali čiastočne pravdivými a čiastočne falošnými len preto, aby sme dosiahli jednotu a porozumenie s tými, ktorí vedome naše dejiny sfalšovali a falšujú.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 9186
Do povstania ma v lete 1944 získal v Bratislave pplk. Kanák. Bol som vtedy veliteľom osady (posádky) Slovenskej pracovnej služby v Jakubove pri Malackách. Pri získavaní mi pplk. Kanák povedal, že na Slovensku dôjde v krátkom čase k politickej zmene na spôsob ako v Rumunsku, že sa v Bratislave vytvorí nová vláda, že slovenská armáda prevezme moc a že pri tom môže dôjsť aj k bojom s nemeckými vojskami. Súhlasil som s takýmto postupom a povedal pplk. Kanákovi, že sa na mňa môže spoľahnúť. Pri rozlúčke mi povedal, aby som čakal na jeho rozkaz, kedy a kde majú dve pracovné roty nastúpiť.
Po vypuknutí povstania som čítal v Slovenskej Pravde na prvej strane, že pplk. Kanák bol zavraždený na veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici. Z toho som usúdil, že vojenský plán, tak ako mi o ňom hovoril pplk. Kanák, sa nevydaril a že v povstaní sa uchopili moci čechoslovácko–komunistické sily. Usúdil som tak potom aj z rozhovorov s vojakmi, ktorí ušli z povstania.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3150
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3402
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3639
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3411
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 8388
Naši historici za totality totálne zdeformovali našu históriu. Je mi strašne smutno, keď sa ešte dnes opierajú o takúto históriu. Bolo by škodou zaretušovať drastické udalosti na povstaleckom území.
V Ružomberku, deň pred povstaním v ňom – 26. augusta, prišli štyria Nemci na aute na Doplňovacie okresné veliteľstvo. Išli z frontu na dovolenku a potrebovali pomoc. Tu ich zajal rtm. Hruboň za pomoci partizánov, a ako mi povedal priateľ rtm. Trstenský z DOV, neskôr ich niekde pri Liptovskej Osade popravili.
Išiel som sa kúpať na Váh k Líškovej. Poobede som začul streľbu v meste. Bežal som domov cez mesto do Rybárpola. Keď som utekal cez parčík popri mestskej nemocnici, zrazu mi guľky frčali okolo hlavy. Musel som k zemi. Vystrčil som vreckovku a tak zohnutý za zábradlím regulácie som sa dostal domov. Tá streľba bola na motocykel–tr oj kolku s troma Nemcami, ktorí išli cez Ružomberok. Na druhý deň som sa bol pozrieť na ňu pri bývalom židovskom cintoríne. Telá mŕtvych už boli odpratané. V prívese rozostrieľanej motorky som našiel ich listy a korešpodenciu. Čítal som ako sa tešili, že prídu domov.
Mestský rozhlas hlásil, že idú Nemci, vraždia ženy a deti a chlapov odvážajú do koncentráku. Vyzýval mužov (i nevojakov), aby sa hlásili v kasárňach. Ľudia rukovali, ale ja som nešiel. Mestský rozhlas tiež oznamoval vyhlásenie stanného práva a zákaz nočného vychádzania.