English 
Français 
Deutsch 
Vaše rodinné spomienky a spomienky Vašich blízkych z čias Povstania '44, ako i skeny dobových dokumentov, rozsudkov, listov, dobových novín ap. môžete zasielať na adresu
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3158
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 9054
Moje spomienky na povstanie po niekoľkých desaťročiach pobledli. Nepamätám si presne dátumy, rodné mená, ale nikdy nezabudnem to, čo sa ma na povstaní hlboko negatívne dotklo. Budem o tom rozprávať nielen svojmu synovi, ale aj vnukom – ako to, čo sa nemalo stať. Chcem, aby pochopili, ako niekedy nesprávne konajú jednotlivci zaslepení vášňami alebo pomstychtivosťou.
Kto dnes rozsúdi, či povstalci vtedy presne vedeli, za čo idú do boja. Či bojovať proti Nemcom, alebo či proti najbližším obyvateľom mesta, aby si nenávistne vyrovnali svoje osobné účty? Posúďte sami.
Mestský policajt Hözl zatvoril raz do záchytky opitého výtržníka Firáka. Nevzal mu cigarety a zápalky. Ten si zapálil cigaretu, ale zaspal a od cigarety sa chytil slamník. Firák síce nezhorel, ale sa udusil. Policajt bol disciplinárne potrestaný, ale ostal naďalej v služobnom pomere. Počas povstania sa brat a sestra nebohého pomstili. Hözla trýznili, vyrezali mu jazyk, na výstrahu ho najskôr vodili po meste a potom zastrelili.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 9186
Do povstania ma v lete 1944 získal v Bratislave pplk. Kanák. Bol som vtedy veliteľom osady (posádky) Slovenskej pracovnej služby v Jakubove pri Malackách. Pri získavaní mi pplk. Kanák povedal, že na Slovensku dôjde v krátkom čase k politickej zmene na spôsob ako v Rumunsku, že sa v Bratislave vytvorí nová vláda, že slovenská armáda prevezme moc a že pri tom môže dôjsť aj k bojom s nemeckými vojskami. Súhlasil som s takýmto postupom a povedal pplk. Kanákovi, že sa na mňa môže spoľahnúť. Pri rozlúčke mi povedal, aby som čakal na jeho rozkaz, kedy a kde majú dve pracovné roty nastúpiť.
Po vypuknutí povstania som čítal v Slovenskej Pravde na prvej strane, že pplk. Kanák bol zavraždený na veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici. Z toho som usúdil, že vojenský plán, tak ako mi o ňom hovoril pplk. Kanák, sa nevydaril a že v povstaní sa uchopili moci čechoslovácko–komunistické sily. Usúdil som tak potom aj z rozhovorov s vojakmi, ktorí ušli z povstania.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 4077
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 10543
V lete roku 1943 sa utvorila na východnom Slovensku v lesoch nad Matiaškou partizánska skupina Čapajev. Zo skupiny vyrástla brigáda. Ľudovít Kukorelli – dôstojník slovenskej armády, ktorý dezertoval, známy pod menom Čapajev alebo Martin, sa stal náčelníkom jej štábu. Prvým veliteľom bol sovietsky dôstojník Ivan Kononovič Baluta (krycie meno Jagupov), ktorý ušiel z nemeckého zajatia. Partizánska skupina sa rozrástla najmä roku 1944, ked prichádzalo na Slovensko vela sovietskych utečencov z nemeckých zajateckých táborov, k tomu parašutistov aj partizánov prichádzajúcich cez hranice z Ukrajiny a Polska. Vysielal ich Štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve, ktorému partizánska skupina Čapajev podliehala.
O bojovej činnosti partizánskej brigády Čapajev a najmä náčelníka štábu majora Ľ. Kukorelliho, sa napísalo veľa. No nič sa nepíše o tom, čo by vysvetlilo ukrutnosti pre slovenského človeka nepochopiteľné, vraždy nevinných ľudí, ktoré nemôžu mať nič spoločné s bojom proti fašizmu, ani za obnovenie ČSR. Všetko toto sa dialo v mene novej republiky a nového demokratického spoločenského poriadku, a to v pokojnom prostredí Slovenska, kde za šesť rokov Slovenského štátu – až do 29. augusta 1944 – súdy nepopravili ani jedného politického odporcu. Tu naraz vraždil Slovák Slováka bez dôvodu s príslušníkmi inej národnosti ako partizánmi, čo nemá v dejinách nášho národa obdobu.
Nahliadnuť do pomerov v Zemplíne – najmä v severnom, keď sa blížil východný front, umožní oboznámenie sa s hroznou udalosťou, ktorá sa stala v malej dedine – v Lieskovci pri Humennom, kde partizáni beštiálne umučili tamojšieho 33–ročného farára Jána Nemca. Z hľadiska celoslovenského bol však iba "unus e pluribus" – jeden z viacerých rím.–kat. kňazov, ktorí v čase povstania podstúpili mučenícku smrť.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 8732
Rád v duchu zabieham do svojich chlapčenských rokov, ked sa tvoril samostatný Slovenský štát. Mal som 11 rokov, ked sme chodili po našom mestečku Kláštor pod Znievom s lampášmi 6. 10. 1938 a ludia sa radovali.
No nezabudnuteľný je i 14. marec 1939. Väčšiu eufóriu národa som nezažil. Radovalo sa všetko, zvony zvonili, ľud jasal.
Čosi podobné, ale len v menšej miere som zažil ako 40–ročný, keď po komunistickej porobe národ v roku 1968 dúfal, že sa zbavil najväčšej historickej ťarchy. Sklamal sa, lebo vodcovia ho oklamali.
No medzi zvláštne moje spomienky patrí onen augustový deň v 17. roku môjho života, keď sme mlátili obilie v Slovanoch. Prišli nás chlapci do humna zavolať, aby sme išli na ulicu, kde sa už volne pohybujú partizáni. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme videli ozbrojených partizánov sprevádzajúcich povoz ťahaný koňmi, naložený tovarom a za vozom v prachu cesty ťahali dve zástavy: nemeckú a slovenskú. Vpredu pred sprievodom išiel partizán nesúci československú zástavu.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Spomienky pamätníkov
- Návštevy: 7151
Priebeh povstania v Kozárovciach nemôžem podať z vlastnej skúsenosti, pretože som mal vtedy len niekoľko mesiacov, ale na základe vyprávania môjho otca, Gašpara Ižolda, ktorý bol starostom obce.
Kozárovce mali vtedy asi 2000 obyvateľov, boli najjužnejším slovenským mestečkom na Pohroní. Slúžili ako hraničný prechod do vtedajšieho Maďarska.
Na druhý deň po vypuknutí povstania prišla na Obecný úrad v Kozárovciach ozbrojená skupina partizánov na aute. Na Obecnom úrade okrem otca v tom čase bol notár a strážmajster. Partizáni požiadali otca, aby obecný bubeník Dóczy vybubnoval po celej obci, že kto chce v mene Československej republiky bojovať proti Nemcom, nech sa prihlási na Obecnom úrade. Do neskorých večerných hodín sa prihlásil len jeden občan, Karol Mráz, ktorého lekár, sprevádzajúci partizánsku skupinu, neodviedol pre pokročilý vek. Úmysly tohto človeka sa prejavili vtedy, keď sa pred Vianocami roku 1944 naša obec stala frontovým pásmom a bola obsadená Nemcami. Vtedy chodil s Nemcami rekvirovať hydinu pre ich armádu.
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3474
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3150
- Detaily
-
Napísal:
- Rodičovská kategória: Svedectvá doby
- Kategória: Historické dokumenty
- Návštevy: 3070